Energetický park Žihárec a Kráľov Brod
Medzi obcami Žihárec a Kráľov Brod v okresoch Galanta a Šaľa, sa plánuje výstavba energetického/veterného parku, pozostávajúceho z 8 alebo 12 veterných elektrární. Navrhovaný zámer prispeje k diverzifikácii energetických zdrojov a tvorbe tzv. energetického mixu SR. V zmysle Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 spracovaným MH SR sa očakáva príspevok elektrickej energie vyrobenej veternými elektrárňami v rámci energetického mixu SR na úrovni 500 MW do roku 2030.
Veterné parky na Slovensku / Mapa
- Dotknuté obce: Kráľov Brod, Žihárec (okresy: Galanta, Šaľa)
- Povoľujúci orgán:
- Obec Žihárec, č. 599, 925 83 Žihárec
- Obec Kráľov Brod, č. 4, 925 41 Kráľov Brod
- Navrhovateľ: Energiepark s. r. o., Gogoľova 18, 851 01 Bratislava | IČO: 45362319
- Počet turbín: 8 - 12 (výška 145 - 170 m)
- Výkon: 5 – 7 MW
Poloha: na mape
Projekt: EIA energeticky park Žihárec a Kráľov Brod
Dotknuté obce
Projekt veterného parku sa týka obcí Žihárec a Kráľov Brod na dolnom Považí, ktoré sú dotknutými obcami s právom vyjadriť svoje stanovisko.
1. Obec Žihárec
Obecný úrad Žihárec 599 , 925 83 Žihárec
Samosprávny kraj: Nitriansky
Okres: Šaľa
Región: Tribečsko-Inovecký
IČO: 00306347
Počet obyvateľov: 1809
Rozloha: 1704 ha
Starosta: Peter Jónás
Tel: 031 / 779 82 01
Email: ziharec@obecziharec.sk
Web: www.obecziharec.sk
Geografický kontext a prírodné dedičstvo
Obec Žihárec sa rozprestiera v juhozápadnej časti úrodnej Podunajskej nížiny, približne 10,5 kilometra južne od okresného mesta Šaľa. Kataster obce s rozlohou 1 705 hektárov sa nachádza v nadmorskej výške 111 až 112 metrov nad morom a leží na nízkom a širokom pravopobrežnom vale rieky Váh. Východnú časť tohto rovinatého chotára formuje samotná niva Váhu, zatiaľ čo západná časť je charakteristická množstvom slepých a mŕtvych riečnych ramien. Tieto ramená, obklopené zachovalými pobrežnými lesíkmi, vytvárajú v krajine nejedno romantické zákutie. Hoci bol pôvodný Kíllečský les počas druhej svetovej vojny kompletne vyklčovaný, v chotári zostal zachovaný Žihárecký les s rozlohou 18 hektárov. Z pôdnych typov tu dominujú vysoko úrodné nivné, lužné a černozemné pôdy.
Občianska vybavenosť, infraštruktúra
Z hľadiska klimatických pomerov patrí Žihárec do teplej, suchej až mierne suchej oblasti s miernou zimou a dlhým slnečným svitom. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 10,5 °C, pričom najteplejším mesiacom je júl a najchladnejším január. V prúdení vzduchu dominuje severozápadný vietor. Tieto priaznivé pôdno-klimatické podmienky predurčujú obec na intenzívne poľnohospodárske využívanie krajiny. Urbanistický a stavebný charakter obce prešiel v druhej polovici 20. storočia výraznou transformáciou na moderné vidiecke sídlo, pričom kľúčový krok vpred v rozvoji celkovej infraštruktúry a samosprávnych kompetencií obec zaznamenala po demokratických zmenách v novembri 1989. Dnes má obec výborné predpoklady na stabilizáciu lokálnej zamestnanosti práve prostredníctvom rozvoja služieb.
Služby a kultúrny život
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1251. Sídlisko bolo kolískou starobylého rodu Zsigárdyovcov, od ktorého sa odvíja aj historický názov obce Zsigárd. V závere 17. storočia bol Žihárec sčasti majetkom rodiny Szalayovcov a strediskom silnej kalvínskej komunity. V roku 1715 obec prešla pod správu ostrihomského arcibiskupstva ako súčasť trnavského panstva. Tunajší obyvatelia sa historicky preslávili najmä chovom a obchodom s dobytkom či povozníctvom. Najvýznamnejšie historické udalosti sa tu odohrali počas maďarskej revolúcie v rokoch 1848/1849, kedy sa v chotári odohralo niekoľko veľkých bitiek revolučných vojsk.
V súčasnosti obec stavia na bohatstve svojho kultúrneho a prírodného dedičstva. Širšie územie disponuje veľkým rastovým potenciálom pre rozvoj vidieckeho turizmu, cykloturistiky a letného cestovného ruchu. Návštevníkov a turistov do obce láka predovšetkým ponuka vodnej turistiky a rybolovu na rieke Váh, bohaté poľovnícke revíry, prítomnosť geotermálnych prameňov, ale aj zachované prvky tradičnej ľudovej architektúry. Kultúrno-spoločenský život v obci pravidelne dotvárajú pestré komunitné akcie, folklórne slávnosti a športové podujatia miestneho významu.
2. Obec Kráľov Brod
Obecný úrad Kráľov Brod 4, 925 41 Kráľov Brod
Samosprávny kraj: Trnavský
Okres: Galanta
Región: Podunajský
IČO: 00306053
Počet obyvateľov: 1106
Rozloha: 2366 ha
Starosta: Mgr. Gergely Agócs
Mobil: 0908 727 151
Tel: 031 / 778 03 35
Email: kralov.brod@post.sk, kralov.brod@azet.sk
Web: www.kralovbrod.sk
Geografický kontext a prírodné dedičstvo
Obec Kráľov Brod sa rozprestiera v srdci úrodnej Podunajskej nížiny, administratívne začlenená do okresu Galanta v Trnavskom samosprávnom kraji. Kataster obce s celkovou rozlohou 2 367 hektárov sa vyznačuje rovinatým rázom s priemernou nadmorskou výškou 110 metrov nad morom. Prirodzenú os a dominantný prírodný prvok chotára tvorí vodný tok Čierna voda, ktorý preteká v bezprostrednej blízkosti obce. Súčasná podoba obce vznikla novším osídlením poddaných z okolitých dedín v rokoch 1785 až 1787 na majeri šalianskeho panstva, ktorý sa nachádzal v chotári susedného Tešedíkova. Nové osídlenie dostalo svoj názov práve podľa tamojšieho brodu cez Čiernu vodu, historicky známeho ako Kráľov Brod (maď. Királyrév). K obci sú administratívne pričlenené aj miestne časti Slovenské Pole a Máčonáš.
Občianska vybavenosť, infraštruktúra
Z historického hľadiska je územie obce prepojené so stredovekou osadou Svätý Michal, ktorá však bola na rozhraní 15. a 16. storočia zničená a opustená. Prvá písomná zmienka o pôvodnej lokalite pochádza už z roku 1252, pričom nové osídlenie sa priebehu 18. storočia úplne osamostatnilo, čo dokazuje aj najstaršia zachovaná pečať z roku 1787. Moderná technická infraštruktúra bola v obci dobudovaná v 90. rokoch 20. storočia. Dnes je Kráľov Brod moderným vidieckym sídlom, ktoré je domovom pre 1 068 obyvateľov. V obci je úspešne zriadená plnoorganizovaná základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským. Nadštandardnú občiansku vybavenosť dotvára rozvinuté zdravotné stredisko, ktoré priamo v obci zastrešuje ambulanciu obvodnej lekárky pre dospelých, súkromnú detskú ambulanciu, zubnú ambulanciu a gynekologickú poradňu, ako aj pobočku pošty.
Služby a kultúrny život
Kultúrna a spoločenská identity obce je mimoriadne pestrá a nesie v sebe hrdú poľnohospodársku tradíciu. Najvýznamnejšou historicko-architektonickou dominantou je klasicistický rímskokatolícky Kostol svätého Imricha, postavený v roku 1836. Samospráva systematicky podporuje rozvoj vzdelania a kultúry národnostných menšín, čo dokazuje aj úspešné získavanie finančných prostriedkov z verejných zdrojov na doplnenie fondu Obecnej knižnice. Podnikateľský sektor je v obci bohato zastúpený a zahŕňa nielen poľnohospodársku prvovýrobu, ale aj široké spektrum služieb: stavebné zámočníctvo a kováčstvo, stolársku výrobu nábytku, oprava nákladných a osobných vozidiel a veterinárnu činnosť. Gastronomické a pohostinské služby reprezentuje Bistro Omega, Can Cun Bar a Reštaurácia Farkašová. Kalendár podujatí v obci je mimoriadne bohatý a zahŕňa napríklad Slávnosť 15. marca, tradičné Stavanie mája, Deň pecí, Rév Feszt, Jablkový a kačací festival, hody, Večer čardášov a piesní a Vianočný koncert.
Územný plán:
Komentáre
Zverejnenie komentára