Cena ľudského zdravia v energetike

 

Keď sa dnes na internete otvorí téma veterných parkov, okamžite sa vyrojí vlna expertov na ľudské zdravie. Počúvame o infarktoch z infrazvuku, o zničenom spánku, o psychických ujmách z rotujúcich listov turbín. Hystéria predáva a strach o vlastné zdravie je silná emócia. Ako elektrotechnický inžinier mám však rád fakty a ako bývalý baník z uhoľnej čelby viem, ako skutočné ničenie zdravia vyzerá v realite.

Poďme sa preto pozrieť na niečo, čo odporcovia alternatívnych zdrojov ignorujú: na tvrdé dáta svetových štatistík.

Renomovaný projekt Our World in Data (spravovaný Oxfordskou univerzitou) dlhodobo analyzuje a porovnáva bezpečnosť jednotlivých energetických odvetví. Metodika je jednoduchá – počíta sa počet úmrtí a fatálnych poškodení zdravia na jednu vyrobenú terawatthodinu (TWh) energie. Výsledky sú pre fosílny svet zdrvujúce.

Rebríček pravdy: Koľko životov stojí jedna TWh?

Svetové dáta hovoria jasnou rečou. Ak sa pozrieme na počet úmrtí na jednotku energie, rebríček vyzerá nasledovne:

• Uhlie (hnedé a čierne): Priemerne 24,6 ľudských životov na každú jednu vyrobenú TWh.
• Ropa: Priemerne 18,4 úmrtí na TWh.
• Zemný plyn: Priemerne 2,8 úmrtí na TWh.
• Veterná energia: Priemerne 0,04 úmrtí na TWh.

Čo tieto čísla znamenajú v praxi? Na to, aby sme vyrobili rovnaké množstvo energie, potrebuje uhlie 600-krát viac ľudských obetí než vietor. V porovnaní s ropou ide o 460-násobok a v prípade plynu ide stále o 70-krát viac obetí na ľudských životoch.

Skryté miliardy zničených pľúc

Keď odporcovia fosílnych palív namietnu, že banícke nešťastia sú dnes už zriedkavejšie, zabúdajú na druhú, oveľa desivejšiu stranu mince. Tieto štatistiky totiž nezahrňujú len tragické závaly či výbuchy metánu v podzemí. Väčšina z tých 24 osudov na jednu TWh padá na vrub chronickému zničeniu zdravia.

Sú to tisíce predčasných úmrtí ročne na kardiovaskulárne choroby, rakovinu pľúc, silikózu a astmu. Je to prach, arzén, ortuť a pevné častice, ktoré uhoľný priemysel pumpuje do ovzdušia a ktoré ľudia v okolí elektrární a baní povinne dýchajú. Toto je to reálne, masívne a vedecky dokázané poškodzovanie ľudského zdravia. Žiadne vyfantazírované diagnózy z internetových fór, ale plné ambulancie a žiaľ aj cintoríny.

Kto tu skutočne riskuje zdravie?

Pri veternej energii sú tie nepatrné stotiny percenta (0,04) spojené výhradne s ojedinelými priemyselnými nehodami pri samotnej výstavbe – napríklad pád z výšky pri montáži. Akonáhle turbína stojí, jej prevádzka nevypúšťa do pľúc našich detí ani gram popola, ani mikrón síry.

Keď teda niekto hystericky tvrdí, že „vietor nás zničí a zabije“, vedome zatvára oči pred faktom, že fosílna éra nás preukázateľne zabíjala a invalidizovala po celé generácie.

Diskusia o energetike nie je estetická súťaž o to, či sa nám vrtuľa na horizonte páči alebo nepáči. Je to diskusia o tom, či budeme naďalej platiť za elektrinu tou najdrahšou menou – ľudským zdravím a životmi – alebo prejdeme k technológiám, ktoré nám umožnia dýchať čistý vzduch. Ako inžinier sa držím čísel. A tie čísla nepustia.

Transparentnosť predovšetkým / zdroj údajov

Konkrétne zdroje sú kľúčom k tomu, aby sme v diskusii nevarili z vody. Tieto presné čísla pochádzajú priamo z komplexného výskumu projektu Our World in Data (spravovaného vedcami z Oxfordskej univerzity), konkrétne z ich kľúčovej štúdie s názvom „What are the safest and cleanest sources of energy?“ (Aké sú najbezpečnejšie a najčistejšie zdroje energie?).

Samotný projekt Our World in Data tieto dáta necuclal z prsta, ale agregoval a prepočítal ich z popredných vedeckých a medicínskych štúdií:

1. Pre fosílne palivá (uhlie, ropa, plyn): Dáta sa opierajú o prelomovú a dodnes celosvetovo citovanú štúdiu Markandya & Wilkinson (publikovanú v prestížnom lekárskom časopise The Lancet, 2007) pod názvom „Electricity generation and health“. Táto štúdia detailne analyzovala európske dáta o úmrtnosti a poškodení zdravia (úrazy v celom dodávateľskom reťazci od ťažby po spaľovanie + predčasné úmrtia spôsobené jemnými prachovými časticami, silikózou a exhalátmi).

2. Pre obnoviteľné zdroje (vietor, solár): Výpočty úmrtnosti vychádzajú z rozsiahlej globálnej databázy priemyselných nehôd, ktorú spracoval tím okolo profesora Benjamina Sovacoola (štúdia z roku 2016). Tá mapovala všetky zaznamenané incidenty (napr. pády z výšok pri montáži, nehody pri údržbe či preprave komponentov) v pomere k obrovskému objemu vyrobenej energie.

Keď sa pozrieme na presné desatinné miesta z tohto oxfordského datasetu, čísla sedia ako uliate:

Coal (Uhlie): presne 24,62 úmrtí na TWh

Wind (Vietor): presne 0,04 úmrtí na TWh

Ak by niektorí oponenti chceli tieto fakty spochybniť ako „zelenú propagandu“, posielam ich bojovať priamo proti rigoróznemu medicínskemu výskumu z The Lancet a dátovým analytikom z Oxfordu. Na tomto poli s publikáciou obsahujúcou 1,5-ročné hľadanie ezoterických pseudofaktov na internete, niet šance uspieť.