Chystajú blokáciu štátu? Ako sa zneužíva legislatíva na zastavenie slovenskej energetiky

 

Slovensko stojí na dôležitej križovatke. Ak chceme mať lacnejšiu, domácu a na zahraničných dodávkach nezávislú elektrinu, potrebujeme rozvíjať veternú energetiku. Štát preto v súlade s európskou legislatívou (smernica RED III) pripravuje mapu tzv. akceleračných zón – území, kde by schvaľovanie veterných parkov malo prebiehať rýchlejšie a efektívnejšie, samozrejme, pri prísnom rešpektovaní ochrany prírody.

Lenže tam, kde odborníci vidia strategický záujem štátu a bezpečnosť občanov, istá úzka skupina ľudí zavetrila príležitosť na politické body a vyvolávanie strachu.

V zákulisí masového pripomienkovania strategického dokumentu (SEA) sa totiž neodohráva odborná debata o vetre či vtáctve. Odohráva sa tam precízne riadená operácia s jediným cieľom: právne znefunkčniť štát, vystrašiť úradníkov a pripraviť si pôdu pre predvolebnú kampaň.

Keď masky padajú: Aktivizmus alebo politický výťah?

Ak sa pozriete na hromadné pripomienky, ktoré zaplavili Ministerstvo životného prostredia, na prvý pohľad sa zdá, že ide o hlas „nespokojnej verejnosti“. Stačí sa však pozrieť na podpísané mená a prepojenia a okamžite uvidíte nitky vedúce na jedno konkrétne miesto.

Pán Máčovský z Vinohradov nad Váhom, pani Ondrušová z Duboviec či bratislavské krytie cez pani Krajčovičovú – to nie sú náhodní dedinskí aktivisti, ktorým záleží na lokálnom biotope. Ide o koordinovanú štruktúru úzko prepojenú na politické zoskupenie okolo Zoroslava Kollára a jeho platformu „Právo na pravdu“. Pre stranu, ktorá sa v prieskumoch pohybuje na okraji štatistickej chyby, je téma strašenia „zeleným diktátom“ a „vysušovaním pôdy vrtuľami“ ideálnym populistickým výťahom k percentám.

Aby to však fungovalo, potrebujú najskôr proces schvaľovania akceleračných zón paralyzovať. A vymysleli si na to tzv. „procesnú gilotínu“.

Hra na sekundy: Trikový útok na dátum 13. mája

Hlavný právny úder, ktorým sa táto skupina pokúša zrušiť celé mesiace práce expertov a úradníkov, sa točí okolo dvoch pripomienok (č. 19 a č. 22). Ich argumentácia je až diabolsky banálna, no právne úplne zvrátená.

Ministerstvo životného prostredia určilo lehotu na doručovanie pripomienok do 13. mája 2026. V ten istý deň (13. 5. v doobedňajších hodinách) sa uskutočnilo aj verejné prerokovanie dokumentu.

A v čom vidia aktivisti „neodstrániteľnú nezákonnosť“? Tvrdia, že ak ministerstvo uskutočnilo prerokovanie skôr, ako uplynula posledná sekunda dňa 13. mája (napríklad pred 23:59), tak vlastne „predčasne uzavrelo spis“ a ignorovalo pripomienky, ktoré ľudia poslali v priebehu večera. Keďže zákon o EIA/SEA vo svojom § 64 vylučuje použitie klasického Správneho poriadku, podľa ich výkladu sa táto „chyba“ nedá nijako opraviť a ministerstvo musí celý proces zrušiť a začať odznova.

Demontáž hoaxu: Prečo právna gilotína zlyháva

Tento pokus o šach-mat štátnym úradníkom je v skutočnosti len nafúknutá právna bublina, ktorá stojí na vedomom prekrúcaní zákonov.

1. Strategický dokument nie je konanie o pokute: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (SEA) nie je klasickým správnym konaním, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach jednej osoby (preto sa tam nepoužíva Správny poriadok). Je to otvorený, politicko-odborný proces tvorby štátnej koncepcie.

2. Žiadne uzatváranie spisu neexistuje: Ústne prerokovanie uprostred dňa neznamená, že úradníci o druhej poobede zamkli dvere a vyhodili všetko, čo prišlo poštou alebo e-mailom neskôr. Naopak, absencia rigidných lehôt Správneho poriadku dáva ministerstvu flexibilitu, aby všetky doručené pripomienky (aj tie poslané minútu pred polnocou) administratívne spracovalo, vyhodnotilo a zapracovalo do finálneho znenia.

Celá táto konštrukcia o „neodstrániteľnej nezákonnosti“ je len pokusom nasadiť úradníkom chrobáka do hlavy. Autori tejto pripomienky dúfajú, že sa ministerstvo vystraší z budúcich súdnych žalôb a radšej dokument samo stiahne.

Čo v skutočnosti chystá pán Máčovský?

Sám pán Máčovský sa v zákulisí netají tým, že chystá „zásadnú akciu s dopadmi na celospoločenskú zmenu“. Ak si spojíme body, jeho predvídateľné kroky sú úplne čitateľné:

Krok 1 (Zastrašovanie): Vyrobiť absurdný procesný argument (ako ten s dátumom 13. mája), obaliť ho do vznešených paragrafov a poslať ho ako hrozbu na ministerstvo.

Krok 2 (Teatrálne podania): Akonáhle ministerstvo akceleračné zóny legitímne schváli (pretože na to má plné právo), táto skupina okamžite podá masívne, mediálne vopred ohlásené podnety na Generálnu prokuratúru alebo Ústavný súd.

Krok 3 (Revolúcia na vidieku): Využiť strach, ktorý sami zasiali (klamstvá o vyvlastňovaní pôdy či hromadnom vysušovaní Slovenska), vyviezť ľudí do ulíc, zorganizovať „vzbúrených starostov“ a zneužiť tému energetiky na predvolebných bilbordoch.

Odkaz pre kompetentných: Nenechajte sa zastrašiť

Úradníci na ministerstvách životného prostredia a hospodárstva dnes čelia obrovskému tlaku. Chceme im však odkázať jedno: Pravda, veda a čistá litera zákona stoja na vašej strane.

Pokusy zablokovať energetickú nezávislosť Slovenska na základe toho, v ktorú hodinu prebehlo verejné stretnutie, sú procesným zúfalstvom. Slovensko potrebuje modernú energetiku, nie predvolebné divadlo postavené na strachu a prekrúcaní práva. Nenechajte sa zvyklať – táto „právna gilotína“ je len z papiera.

 

Zdroj/námet:
1. peticia.com (HROMADNÁ PRIPOMIENKA k rozsahu hodnotenia strategického dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“)
2. sociálne siete aktivistov
Dátum: 29.5.2026