Koniec doby papierovej: Prečo chaos v územných plánoch obcí brzdí Slovensko a ako ho premeniť na revolúciu

Blížiace sa verejné prerokovanie akceleračných zón pre veternú energiu v bratislavskom hoteli Tatra (24. júna 2026) sľubuje búrlivú debatu. Oficiálna dokumentácia k tomuto strategickému kroku však odhalila niečo oveľa hlbšie než len spor o veterné turbíny. Ukázala nahú a nelichotivú pravdu: slovenské územné plánovanie je v katastrofálnom stave. Ak chceme byť moderným európskym štátom, štát musí zasiahnuť zhora, upratať umelo udržiavaný neporiadok a premeniť túto krízu na digitálnu revolúciu.

Keď si prelistujete vládny dokument „Vyhodnotenie územných plánov dotknutých obcí v oblastiach akceleračných zón...“, prepadne vás úzkosť. V roku 2026, kedy sa celá Európa transformuje na zelenú, digitálnu a flexibilnú ekonomiku, narážajú strategické ciele Slovenska na legislatívny a dátový stredovek.

Zo 70 samospráv, na ktorých území majú vzniknúť zóny pre rýchlejšie schvaľovanie veterných elektrární, 14 obcí nemá vôbec žiadny územný plán. Ostatné fungujú v časovej schizofrénii – pracujú s desiatky rokov starými dokumentmi, papierovými mapami či nepresnými obrázkami. Analytici museli tieto podklady prácne "lepiť" do GPS súradníc v GIS systémoch, pričom zistili ďalšiu absurditu: ekologické koridory (ÚSES) na hranici jednej obce končia a u susedov nepokračujú, pretože samosprávy medzi sebou absolútne nekoordinujú rozvoj.

Tento umelo udržiavaný chaos už nesmie slúžiť ako brzda pokroku. Je načase, aby štát prevzal iniciatívu a v mene nadradeného verejného záujmu zjednal poriadok.

1. Expertný „výsadok“ namiesto byrokracie

Nemôžeme od malej obce s pár stovkami obyvateľov a jednou účtovníčkou očakávať, že vypracuje vizionársky, digitálny územný plán, ktorý počíta s energetickou sieťou 21. storočia. Obce na to nemajú peniaze, personál ani know-how.

Riešením nie je posielať im komplikované metodické usmernenia, ale poskytnúť im hotových ľudí. Štát v spolupráci s fondmi EÚ musí do regiónov vyslať mobilné expertné tímy – urbanistov, architektov, právnikov a GIS špecialistov. Títo odborníci vypracujú rozvojové zložky plánov za obce, zadarmo a na špičkovej úrovni. Tým sa garantuje nielen legislatívna čistota, ale najmä to, že plány susedných obcí do seba zapadnú ako skladačka Lego. Aby sa viac nestalo, že cesta vedúca z vedľajšieho katastrálneho územia nemá v tom susednom pokračovanie.

2. Energetika a turizmus ako povinné jadro (Inšpirácia z Chorvátska)

Doteraz bol územný plán na Slovensku vnímaný len ako nástroj na určenie toho, kde môže stáť rodinný dom a kadiaľ povedie cesta. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) či strategická infraštruktúra sa brali ako niečo „navyše“, čo si riešia súkromní investori. To sa musí zmeniť.

Slovensko potrebuje "Novú" štruktúru územných plánov európskej úrovne. Energetická zložka (rozvody vysokého napätia, koridory pre OZE, kapacity siete) a rozvoj cestovného ruchu musia byť v plánoch zakomponované povinne a s výhľadom na desiatky rokov dopredu.

Skvelým príkladom vertikálnej synergie je Chorvátsko. Tam je cestovný ruch povinnou a prísne štruktúrovanou zložkou rozvoja. Všetko funguje v jasnej hierarchii: od národnej centrály (croatia.hr), cez regionálne združenia (napr. Šibensko-kninská župa) až po hlavné strediská (Šibenik) a tie najmenšie prímorské dedinky (Vodice). Každý lokálny plán organicky vychádza z nadradenej stratégie. Nikto nedebatuje o tom, či turizmus chcú – debata je len o tom, ako ho urobiť čo najlepšie pre komunitu.

Rovnakú hierarchiu musíme zaviesť na Slovensku pre oblasť energetiky a keď sme sa už dotkli cestovného ruchu, tak aj tejto významnej zložky HDP každej vyspelej krajiny (cca 10%), aby sme o pár rokov neprerábali všetky plány zas a znova kvôli ďalšej agende.

3. Zodpovednosť Žúp: Koniec politickému alibizmu

Súčasný stav stavia do nelichotivého svetla aj samotné vyššie územné celky (VÚC). Mnohí župani sa v uplynulom období populisticky vyjadrili proti veternej energetike na Slovensku, aby nestratili body u voličov. Je však načase vziať ich na zodpovednosť za stav regionálneho plánovania.

Ako mohli kraje, ktoré majú zo zákona povinnosť koordinovať územné plány regiónov (ÚPN VÚC), dopustiť takýto dátový a koncepčný rozpad? Predtým, než začnú krajskí politici hovoriť vetru „nie“, by mali štátu ukázať svoje vlastné podklady. Ak župani nedokážu zabezpečiť modernú koordináciu územia, štát má plné právo v zmysle európskych politík pre rok 2030 zasiahnuť a pretlačiť strategické zóny zhora.

Výzva pre hotel Tatra: Prestaňme hasiť, začnime budovať

Verejné prerokovanie akceleračných zón v hoteli Tatra nesmie byť len o tom, či v konkrétnom chotári pribudne turbína. Musí to byť začiatok slovenskej územnej revolúcie.

Štát má práve jedinečnú príležitosť využiť tlak na rozvoj OZE ako „baranidlo“ na kompletné prekopanie a digitalizáciu slovenského plánovania. Ak ukáže slabosť a ustúpi tlaku zastaraných samosprávnych dokumentov, zakonzervuje súčasný chaos na ďalšie dekády. Ak však zatlačí, vytvorí zjednotený, transparentný a moderný európsky štát pripravený na výzvy 21. storočia. Energia na zmenu je napísaná – teraz ju treba premeniť na realitu.